Najhlúpejší článok

Boh vie, že som už čítal veľa hlúpych článkov. A vie, že som aj veľa hlúpych článkov napísal. Zlé články blogerov ma však netrápia tak ako zlé články na weboch, ktoré sa snažia tváriť ako weby seriózne a autori za svoju prácu získavajú nemalú plácu. Povahou som skôr človek pokojný, dalo by sa povedať, flegmatik. Jedna z vecí, ktorá ma však dokáže vytočiť je hlúposť a podávanie hlúposti masám, ktoré sú príliš lenivé na to, aby si spravili vlastný názor.

V diskusii k článku o zranení Aarona Ramseyho na SME.sk sa objavil názor, v ktorom autor súhlasí s Wengerom a s názorom, že v prípade troch brutálnych zranení za štyri roky nemôže ísť o náhodu. Autor komentára však ďalej píše, že chyba je na strane Arsenalu a slabej fyzickej príprave hráčov.
O nás Slovákoch je známe, že sme odborníkmi na všetko. Každý z nás je medzinárodne uznávaným trénerom, psychológom, právnikom, chirurgom, astronautom. Tento pán z diskusie je typickým príkladom. Podrobne pozná tréningové metódy Arséna Wengera, presne vie ako Boro Primorač s ostatnými trénermi pripravuje hráčov na zápasy.
Mojou odpoveďou boli linky na niekoľko článkov, medzi inými i link na článok s vyjadrením Ricarda Fullera pred zápasom s Arsenalom, v ktorom útočník Stoky nabáda svojich spoluhráčov, aby proti nám hrali mimoriadne tvrdo. Článok som zatvoril a rozmýšľal nad absurdnosťou toho, že nejaký Milan na diskusii SME dokázal vyriešiť záhadu zranených hráčov Arsenalu.

Zhruba 24 hodín som žil s pokojom v duši a s tým, že takýto nezmysel napadne len profesionálneho diskutéra na SME.sk, ktorý za deň vyrieši niekoľko svetových problémov od finančnej krízy, globálneho otepľovania, terorizmu až po zranených hráčov Arsenalu. Omyl.

Článok, s vážne tváriacim sa prívlastkom ‘komentár’, na Goal.com ma presvedčil o opaku.
Autor Matthew Weiner v neuveriteľne dlhom článku píše o tom, že všetky tri zranenia sú vlastne chybou Arséna Wengera. Z terajšieho tímu vraj nejde strach, o čom svedčí to, že Arsenal v priebehu sezóny nemal ani jedného vylúčeného hráča. Asi som staromódny, ale ja sledujem futbal kvôli pekným futbalovým akciám, kvôli gólom, nahrávkam, talentu hráčov ako je Cesc, Samir, Rooney, Torres. Nezaujímajú ma hráči, z ktorých ide strach.

Autor navrhuje riešenie. Arsenal potrebuje, citujem: „podlého (nasty) záložníka, zlomyseľného (spiteful) krajného obrancu a zviera, beštiu (beast) v útoku“. A ja si hovorím, čo by toto bolo za mužstvo? Bol by to Arsenal, na ktorý sa chcem pozerať alebo by to bol nudný Fulham 2.0 ?
Chce pán Wiener povedať to, že Arsenal nemal počas sezóny vylúčeného hráča je zlá vec? Mali by naši hráči dostávať červené karty za stupídne zákroky, aké predviedol hrdý reprezentant Anglicka Shawcross alebo kapitán nemeckej reprezentácie Bollocks počas zápasu s Arabmi? Ak Song dostal žltú kartu za súboj s Delapom, koľko červených kariet by nazbierali naši hráči v prípade, že by hrali tvrdšie? Myslí si autor, že ak by bol na mieste Aarona Wayne Rooney dopadlo by to inak? Dovolil by si Shawcross podobný zákrok na Rooneyho? Dovolil by si podobný zákrok ak by rozhodca od začiatku zápasu pískal ako naozajstný rozhodca, nie ako zachrípnutý rozhodca z reklamy na Halls, ktorý zapíska len, keď si potrebuje odkašľať?

Ľudia v Anglicku by si mali čím skôr uvedomiť, že sme to my kto si vyberá. V 21. storočí je najmenší problém prepnúť televízny kanál a sledovať zápas Barcelony, v ktorom nikto nezlomí Messiho nohy, len preto, že je Messi šikovnejší a rýchlejší. Väčšina z nás si dvakrát rozmyslí, čí zaplatí veľké peniaze za výlet, z ktorého budeme odchádzať s traumou, po zranení nášho obľúbeného hráča. ‘Fanúšikov’, ktorí chcú vidieť krv, ktorí chcú vidieť zlomeniny je našťastie stále málo. S ľuďmi, ktorí po Shawcrossovom zákroku kričali: „On má iba jednu nohu!“ Premier League neprežije.