Written by ..my only Arsenal, you make me happy, when skies are grey. You’ll never know just how much I love you. So please don’t take my Arsenal away.
Fitzcarraldo je skrachovaný Ír žijúci v Peru. Má sen. Chce postaviť operu v dažďovom pralese. Pre splnenie svojho sna je ochotný spraviť čokoľvek. Príde na to, ako získať peniaze. Jeho plán však zahŕňa množstvo prekážok, okrem iných i obrovskú loď, ktorú musí Fitzcarraldo preniesť cez horu.
Prehra Arsenalu s WBA nemohla prísť v lepšej chvíli. Sú situácie, keď neviete ako ďalej a vám neostávajú dôvody prečo ďalej pokračovať, prečo to každý deň skúšať a dúfať, že nepríde šialená chvíľka, ktorá zničí úplne všetko. Unavení a zničení z hádok, ktoré z vás spravili úplne iného človeka. Človeka, ktorý sa nepáči ani sám sebe a už vôbec nie osobe druhej. Má zmysel pokračovať?
Sú všetky príbehy z filmov, kníh a piesní len fikciou, ktorá má so skutočným životom spoločné pramálo? Je pravdou, že veci jednoduché bývajú vecami najhoršími? Alebo je to všetko naopak? Mám sa na všetko vykašľať, keď veci prestanú fungovať? Mám to znovu zabaliť, znovu odísť, znovu hľadať to, čo som našiel už veľmi dávno?
V časoch, keď je otázok mnohonásobne viac ako odpovedí, hľadajú ľudia odpovede na rôznych miestach, u rôznych ľudí. V kostole, v hudbe, v knihách. Ja hľadám odpovede vo futbale. Som divný?
Ako je možné, že futbalový fanúšik zabudne na všetky krásne góly, výsledky, zážitky, v momente, keď jeho mužstvo prehrá zápas? Ako je možné, že ľudia považujú rok, 38 zápasov, ktoré priniesli 83 gólov, za neúspešný, len z dôvodu, že niekomu inému sa darilo viac?
Podobné je to aj v živote. Radi a často zabúdame na krásne chvíle, zaslepení momentálnym nezdarom. Dnes je zle, určite to tak bude do konca života.
A predsa sa k futbalovému klubu správame zhovievavejšie ako k svojmu životu, alebo k partnerovi. Neprezliekame dresy po každom prehratom zápase, klub dostáva šancu sobotu za sobotou, sezónu za sezónou. Každý týždeň odpúšťame hráčom, trénerom, vedeniu. Robíme to i napriek tomu, že vieme, že sklamania prídu. Každý zápas začíname s neistotou. Bude to najlepší zápas môjho života, alebo zahanbujúca prehra s mužstvom z konca tabuľky? Nikdy sa nevzdávame, nikdy neprestávame veriť.
Čo sa týka mňa, je až neuveriteľné s akou presnosťou mi súčasne dáva facky život a Arsenal. Niekedy mi pomôže facka od Arsenalu, niekedy od života. A ja som za to vďačný. Oplatí sa ťahať obrovskú loď cez horu, i keď vieme, že výsledok nemusí byť taký, ako sme očakávali. Oplatí sa byť goonerom, i napriek tomu, že na konci sezóny nezískame titul. Ide o detaily, ktoré nám začnú chýbať až vtedy, keď ich stratíme. Vymenili by ste titul za Cescove góly proti Aston Ville, za Aršavinove góly proti Liverpoolu, za Dennisov gól proti Newcastlu? Ja nie.
Len malé percento ľudí pozerá na hviezdy, o to menšie percento ľudí sa chce hviezd dotknúť.
Victoria Concordia Crescit
“We are all in the gutter but some of us look at the stars” (Oscar Wilde)
Nelčovi
RSS
Twitter
Facebook
miki, fuuha, ako krasne si to napisal. presne vystihujes moje pocity. nejdem kazit dalej krasny clanok mojim komentarom.
victory comes through harmony.
dakujem, myslel som si, ze dam nejake upozornenie pred clankom, ze to bude trochu ine ako zvycajne..
taketo nieco som mal v hlave uz strasne dlho, dnes to prislo a ja som to uz nemohol drzat dalej.
dalsi clanok uz bude normalny, slubujem
Neviem čo povedať. Krásne!
tak tak nie je fanusik kto fandi ked sa dari… za muzstvom sa stoji v dobrom i zlom !
Good job..inak ked si pisal o tych goloch pre mna osobne nic by som nevymenil za Henryho lob cez bartheza ci 2 Nasriho goly doma proti Uckam..Tesim sa na dalsi clanok..:)
Jeden fakt kvalitný text, aký sa len tak nevidí (na športovom blogu tobôž nie). Klobúk dole, len tak ďalej.
ako som sa stala fanúšičkou…
Nedalo mi nereagovať na tento článok
Nikdy som nepatrila medzi veľkých fanúšikov futbalu, vlastne, dalo by sa povedať, že som ani nechápala, že niekto môže byť fanúšikom skupinky mužov (podľa môjho názoru namyslenej, nagelovanej, prevoňanej skupinky), ktorých jediným cieľom je kopnúť loptu do siete väčšej, niekoľkokrát väčšej, ako samotný brankár. Brankára som považovala len za akéhosi pajáca, čo sa ráno poriadne nenatiahol, preto pred publikom ukázal zopár výskokov alebo roznožiek, za čo mu jedna strana publika zatlieskala a druhá po ňom kričala slová nevhodné do tohto textu.
Nehovorím, že futbal som nikdy nesledovala a nevedela, čo je offside.
Pôvodne som sa mala narodiť ako malý futbalista, no príroda, Boh alebo ktokoľvek za tým stojí, to zariadil inak a je zo mňa žena. Ocka som pravdepodobne svojím pohlavím trochu sklamala, a preto sa rozhodol, že futbal bude, či chcem alebo nie, súčasťou môjho života. V detstve som s ním chodievala hrávať futbal, ale vyzerala som ako malé pokakané šmudlo, čo stojí v bráne a čaká, že tá lopta, valiaca sa na neho je to posledné, čo v živote uvidí. Ocko sa rozhodol vsadiť to na televízor. Áno, začala som sledovať futbaly. Možno som mu chcela spraviť radosť a možno…Začiatky pozerania si pamätám len ako útržky akéhosi kriku „KUKAJ, KUKAJ“ (ocko takto zvykol kričať, keď sa niečo dialo, väčšinou nejaký hráč mužstva X utekal k bránke mužstva Y). Postupne sa to stalo zvykom a tešila som sa na sledovanie ďalšieho futbalu. No, nikdy som nemala obľúbené mužstvo, pre mňa to vždy boli len mužstvá X a Y – dobre, priznávam, vedela som, že v nejakom mužstve X alebo v inom Y sa nachádza ten a henten sexy futbalista.
A teraz?!…Spím v tričku Arsenal!!!!…Môj priateľ je velký fanúšik (jeden z tých, čo chcú vidieť najprv druhý gól a až tak prvý) a ukázal mi inú stránku futbalu, tú, ktorú som nikdy nevidela. Lásku k futbalu, ale nie len ako športu, ale aj lásku k chlapcom, k trénerom, dresom či trávniku. A za to mu patrí jedno veľké ĎAKUJEM.
Úplne presne sa to dá prirovnať s láskou k partnerovi, k rodičom, kamarátom, k živote alebo k čomukoľvek inému. Raz Arsenal vyhrá, každý je štastný, no príde deň, keď sa to jednoducho nepodarí a mrzí to. No, viete čo ma na Arsenale udivuje najviac? Že jedna výhra vo mne dokáže vyvolať toľko radosti a dobrého pocitu, že nejaká prehra je oproti tomu ako slon oproti korytnačke.
Som si viac než istá, že keď jeden človek dokáže takto milovať hŕstku šikovných chlapcov, zdieľať s nimi smútok či radosť, je to ten najlepší človek na svete. A patrí iba mne.
Btw. Najlepší článok ever!!…..Miki, milujem každé Tvoje písmenko na webe, prosím Ťa, píš, píš a píš!
Som na Teba hrda! A Dakujem…