You are my Arsenal 2

(prvý diel)
Futbalu a Arsenalu obzvlášť som vždy pripisoval väčšiu váhu ako veciam,ktoré by si väčšiu váhu pravdepodobne zaslúžili viac. Vďaka zhode niekoľkých okolností (dvoch: lenivosť a nedostatok talentu) sa zo mňa nikdy nestal profesionálny futbalista. Z tohto dôvodu som si takmer každú životnú situáciu premieňal do situácie futbalovej.

Vzťah k ženám som prežíval tak ako vzťah k Arsenalu. Alebo k inému klubu, ktorý mi bol v danej chvíli sympatický. Chvíľami som flirtoval s ženskými ekvivalentami Juventusu, inokedy som prežíval románik s Barcelonou. Arsenal tam bol vždy, ja som však skúmal iné cesty. Nakoniec som skončil opäť pri Arsenale a bol som znova zaľúbený. Nekriticky a bezhlavo. Ako v každom zaľúbení, aj v tomto som časom začal objavovať nedostatky, ktoré viedli k hádkam a prehrám (dokonca aj k takým ako naposledy na Old Trafforde). Prišli chvíle, v ktorých som nesúhlasil s krokmi, ktoré môj Arsenal podniká. Pomerne často sa stávalo, že môj Arsenal prehral na trávniku a v zápätí aj v mojom živote. Každá prehra so sebou priniesla nádej a vieru v to, že v ďalšom zápase to bude oveľa lepšie. A v ďalšom zápase to väčšinou aj lepšie bolo. Našiel som si svoj Arsenal.

Podobne som chápal Arsenal aj v každej práci, akú som v živote vykonával. Kolegov som bral ako spoluhráčov a nadriadených ako manažéra. Je pravda, že nie vždy som mal v mužstve Wilsherov, či Fabregasov a niekedy bol namiesto Wengera mojím manažérom Steve McClaren, vždy som to však bral tak, že všetci hráme za jeden tím.

V súčasnosti neberiem futbal až tak romanticky a mnoho vecí vidím inak ako pred niekoľkými rokmi, aplikovanie futbalu na rôzne životné situácie mi však bohužel-bohudík ostalo.

Samir Nasri pre mňa napríklad nie je zradcom, ale jedným z mnohých ľudí, ktorí sa rozhodli vymeniť zamestnanie (Nech už je ich dôvodom vyšší plat, kávovar v kuchynke, či nová výzva, neodsudzujem ich. V reálnom živote a ani v živote futbalovom).

Práve teraz by som môj život mohol prirovnať k istému novému hráčovi Arsenalu. Dostal som novú prácu, prácu, o akej som sníval. V príprave sa mi celkom darilo, prišla však prehra s Liverpoolom a ja som bol pri tom, prišiel zápas s United a ja som bol opäť hodený do vody. Môj výkon bol katastrofálny. Som však gunner a som v Arsenale, viem, že káder je úzky a viem, že dostanem ďalšiu šancu. Možno sa šance chytím a bude zo mňa nový Sagna. A možno to pokazím ešte raz a gooneri mi nedajú ďalšiu šancu. Tak ako ju nedali Squillacimu a Chamakhovi. V tomto dokážu byť gooneri fakt krutí. Som tu, v jednom z najväčších futbalových klubov na svete. Som tu a každý deň bojujem o svoje miesto v základnej zostave. Možno už nie tak bezhlavo a naivne, ale stále verím, že víťazstvo príde. S harmóniou.